RODINA č. 1:
„ sa narodil ako zdravé dieťa. Vyvíjal sa ako každé dieťa račkoval a začínal chodiť. Keď mal rok sme si všimli, že slabne, nevládal chodiť už ani popri stene a potom sa už len plazil. Na neurológii nám oznámili diagnózu spinálna svalová atrofia. Bola to pre nás šokujúca správa. Lekár nám oznámil, že sa pravdepodobne dožije tak 6 rokov. V apríli roku 2015 dostal zápal pľúc a v novembri toho istého roku mu začali zlyhávať pľúca. Dávali mu 50 % šancu na prežitie. Museli mu urobiť tracheostomiu. Po 3 mesiacoch ho pustili domov s domácou pľúcnou ventiláciou (DPV). Dnes dýcha cez deň sám a v noci s DPV. Jeho stav sa nateraz stabilizoval.“
RODINA č. 2:
„Naša *, sa narodila s telesným postihnutím dolných končatín. Od malička neustále chodila po nemociach, kde sa jej snažili napraviť chodidlá a bedierka, čo sa im však doteraz nedarí. Momentálne sa pohybuje štvornožky, a po kolenách pričom používa invalidný vozíček. Neustále s ňou absolvujeme rôzne rehabilitačné pobyty.
Tieto pobyty našej dcérke prospievajú predovšetkým po fyzickej stránke a to na rozvoj a spevnenia svalstva aby v budúcnosti mohla byť samostatná. Taktiež by sme chceli aby sa venovala nejakému športu kde pre našu dcérku sme našli ideálny šport a to bicyklovanie kde je potrebné na jeho realizáciu zakúpenie prídavného pohonu k vozíku. Tento prístroj na ručné bicyklovanie za vozíkom stojí nemalé finančné prostriedky kde však na to naše finančné prostriedky v domácnosti nestačia. Takto by sa naša dcérka mohla aspoň čiastočne začleniť do spoločnosti medzi deti.“
RODINA č. 3:
„ sa narodil v termíne, no kým sa lekári v nemocnici dohodli, či idú urobiť sekciu alebo nie, tak sa zapriečil plieckami a pridusili ho. Bol niekoľko minút bez kyslíka, neplakal ani nedýchal. To spôsobilo poškodenie mozgu. Od narodenia sme cvičili, aby sa v rámci možnosti posúval vpred, učil sa pretáčať z bruška na chrbát a opačne, postaviť na nôžky, vedieť sa napapať, no bohužiaľ pre časté zápaly pľúc, ktoré mal každý mesiac sa to nepodarilo. Nebolo možné cvičiť počas choroby. Časté zápaly pľúc spôsobili, že sa mu poškodili pľúcka. Keď mal 6 rokov bol pol roka v nemocnici so zápalom pľúc, ktorý mu poškodil pľúca a domov sme išli s oxigenátorom na ktorom bol napojený 24 hodín. Kyslík potreboval 3 roky, potom mu zlyhali pľúca a bol v nemocnici napojený na umelú pľúcnu ventiláciu z ktorej sa ho už nepodarilo odpojiť. Od tej doby cca už 7 – 8 rokov je napojený 24 hodín na Domácu umelú pľúcnu ventiláciu.“
RODINA č. 4:
„Máme 4 detičky. * sa nám narodil ako druhé dieťa v poradí sekciou. Od malička mal slabšiu imunitu a aj bežné detské choroby. Do 18. mesiaca sa vyvíjal ako každé malé bábätko. Ešte nemal ani dva rôčky, už sme začali u neho vnímať určitú odlišnosť a vnímať jeho stiahnutie do vlastného sveta. Do dnešného dňa sme hľadali a stále hľadáme, ako mu čo najviac pomôcť a pochopiť jeho svet.“
RODINA č. 5:
„ sa narodil v Dolnom Kubíne ako druhé dieťaťa v našej rodine. Po narodení sa jeho zdravotný stav lekárom nezdal, tak bol objednaný na CT vyšetrenie do Martina, kde sa potvrdili cystické zmeny na mozgu. Nikto nevedel ako to bude ďalej, no bolo to najťažšie obdobie pre nás. pomaly rástol. Teraz má 18rokov, je ležiaci. Navštevoval špeciálnu školu a rehabilitácie v nej. Škola nám chýba, teraz sme doma. Rád chodí do prírody, má rád sladkosti a rád sa túli. Všetci ho máme veľmi radi.“
RODINA č. 6:
„Ako každá mladá rodina,aj my sme túžili sa osamostatniť. Po malých krôčikoch sme si začali budovať domov. Spoločných chvíľ bolo málo, keďže náš ocko cez týždeň pracoval a po víkendoch sa snažil tráviť čas na stavbe nášho domčeka.
16.11.2019 je dátum, ktorý nám radikálne zmenil život. Bola to sobota ako každá iná. Až do momentu, kedy mi zazvonil telefón a ja som sa dozvedela, že môj manžel spadol zo strechy. Celý čas som tak veľmi dúfala, že to bol len banálny pád. Bohužiaľ, postaviť sa jeho telo už nezvládlo. Všetko sa zomlelo veľmi rýchlo. Martina odviezla do nemocnice sanitka, no jeho stav bol tak vážny, že bol nevyhnutný presun vrtuľníkom na špecializované pracovisko, kde sa podrobil náročnej operácií miechy. Po niekoľkohodinovom čakaní mi lekár oznámil, že operácia sa podarila. Maťko žije! Ale, má vážne poškodenú miechu.
24-hodinová starostlivosť o manžela a 3-mesačnú dcérku zároveň je náročná fyzicky, psychicky, no najmä finančne. Preto Vás prosím a vopred ďakujem za akúkoľvek finančnú pomoc, vďaka ktorej bude môcť Martin absolvovať svoju cestu za zdravím. Ja pevne verím, že s Vašou pomocou to zvládneme a nášmu ockovi sa opäť podarí kráčať so svojími dievčatami na ceste životom.“
* rodiny si neželajú zverejniť svoju identitu
